Kategória: Príbehy

Voľby na pôrodnici (skutočný príbeh)

Áno, aj také voľby som zažila. Bolo to dávno, no v mojich spomienkach ako včera. Pohodlne sa usaďte, rozpoviem vám to celé …

Celý článok

Drahá, počuješ ma? (príbeh)

Mám rada krátke, jasné a poučné príbehy zo života. Tento je jedným z nich.

Celý článok
1,dodkadanova,kniha, klucodkonfliktu

Jedným slovom (skutočný januárový príbeh)

Povedať dôležitú, podstatnú vec jedným slovom sa často javí ako nemožné. Je to naozaj tak? Alebo je to naopak – núti nás to ísť rovno k podstate? Povedzte to jedným slovom … Na túto tému si aj po desaťročiach spomínam na môj skutočný nezabudnuteľný januárový príbeh.

Celý článok

Tri sitá (poviedka)

Túto milú poviedku poznáte? Volá sa Sokratesove tri sitá – je stále aktuálna, poďme si ju spolu pripomenúť.

Celý článok

Mami, prečo to robíš, keď sa na to zomiera? (príbeh)

Určite to všetci poznáme – keď konáme tak, ako nechceme a nekonáme tak, ako chceme. Volá sa to vnútorný konflikt. Napríklad ⇒ keď fajčíme a fajčiť nechceme. Zaujíma vás môj osobný príbeh na túto tému?

Celý článok

Všetko má svoj čas… (príbeh)

Omnia cum tempore – Všetko má svoj čas = túto múdrosť sme už počuli veľakrát, veľakrát ju zaiste aj vyslovili. Možno raz aj čítali zlatom vyloženú na anjelskom strope Zlatej sály bojnického zámku alebo v Knihe Kazateľ.

Celý článok
studna, konflikt, dodkadanova

Studňa (príbeh)

Tento krátky príbeh hovorí o tom, ako jeden človek dlho hľadal a dlho nevedel nájsť ticho. Tak sa vybral na návštevu kláštora, že tam ticha určite bude dosť, aj pre neho. Tam on ticho určite nájde.

Celý článok

Čo robia naše deti cez prázdniny? (príbeh)

Viete čo robia Vaše deti cez prázdniny? Sú často u susedov? Čo tam robia? Vieme to? Rodičia z príbehu to netušili…  

Celý článok
mediácia, mediátor

Na prvú sa nezabúda… (príbeh)

Všetko prvé má v našich spomienkach aj po rokoch stále akúsi špeciálnu príchuť. Táto fotografia je jednou z nich.

Celý článok
dodkadanova, jozefa danovaj

Jozefa (príbeh)

Svoje meno si nevyberáme sami, dávajú nám ho rodičia obvykle pri narodení. Moje meno Jozefa nie je obvyklé, patrí medzi tie menej používané. Dal ho svojej dcére Antonín Dvořák už v roku 1875 – takže nie je žiadnou novinkou. Ako som ku nemu prišla ja ? 

Celý článok