Jedným slovom (skutočný januárový príbeh)
Povedať dôležitú, podstatnú vec jedným slovom sa často javí ako nemožné. Je to naozaj tak? Alebo je to naopak – núti nás to ísť rovno k podstate? Povedzte to jedným slovom … Na túto tému si aj po desaťročiach spomínam na môj skutočný nezabudnuteľný januárový príbeh.
Keď sa za socializmu dostanete na vysnívanú vysokú školu do hlavného mesta, ako výborný študent bez prijímacích pohovorov, ako piate dieťa zo skromnej robotníckej nekomunistickej rodiny, ste plní radosti, šťastia, prekvapenia, ale aj napätia, zodpovednosti, aj pochybností – zvládnem to tu všetko? Sama? Rovnaké pocity som mala aj ja, keď som nastúpila do prvého ročníka vysnívanej vysokej školy ekonomickej v Bratislave – bolo to veľmi dávno, ale na moju prvú skúšku z matiky v prvom semestri nikdy nezabudnem. Čítajte prosím ďalej, prečo …
Skúška z matiky hneď v prvom ročníku v zimnom semestri bola hustým sitom, cez ktoré sa prechádzalo veľmi, veľmi ťažko. Problém mali aj gymnazisti a oveľa väčší my – ktorí sme prišli zo stredných ekonomických škôl. Tam bola vraj matika “slabšia”, nebrali sme na strednej ani integrály, ani derivácie. A taký prípad som bola aj ja. Ako zodpovedný študent prvého ročníka som chodila na všetky prednášky aj cviká v presvedčení, že sa to musí dať dohnať, dobrať, pochopiť, zvládnuť, že sa to musí dať naučiť.
Na matike nás mala profesorka M. – bola postrachom, rovnako ako predmet ktorý učila. Skúška z matiky mala písomnú aj ústnu časť. Základ bol napísať písomku (vypočítať príklady) tak, aby bolo možné postúpiť k ústnej časti. A to sa na prvýkrát len tak niekomu nepodarilo! Bolo všeobecne známe, že skúška z matiky sa robí na niekoľkokrát…. Mne sa podarilo zmáknuť písomku na prvýkrát, huráá – idem na ústnu! Nikto zo študentov neriešil, na koľko bodov napísal písomku – dôležité bolo, či prešiel na ústnu alebo nie, lebo prejsť na ústnu už znamenalo úspech. 
Ústna časť skúšky bola vo veľkej posluchárni, po vytiahnutí otázky sa niekoľko študentov vpredu písomne pripravovalo na ústnu odpoveď. Neviem už ako presne znela moja vytiahnutá otázka, ale určite sa týkala integrálov. Sadla som si na určené miesto, koncentrovala som sa na prípravu, nesledovala som tiché odpovedanie študenta pri profesorke. Čas na prípravu bol dostatočne dlhý, asi v rozsahu ústnej odpovede dvoch študentov. Zodpovedne som si prechádzala a precizovala moju písomnú prípravu v nádeji, že to bude profesorke stačiť a že túto matiku ja dnes na prvýkrát dám! Z môjho myšlienkového sveta ma vyrušil silný hlas profesorky : “Poďte sem teraz niekto lepší, nech si už konečne môžem dať cigaretku!”
Pri jej každom hlasnom prejave sme všetci zdúpneli, rovnako aj pri tomto. Odrazu sa nikto necítil byť lepší, hoci nikto z nás nevedel svoje bodové hodnotenie písomky. Po tomto vyhlásení o jej chuti na cigaretku sa profesorka prehrabala na stole v hŕbe papierov (zrejme výsledky našich písomiek), a rovnako hlasne povedala moje meno. Podlomili sa mi nohy aj keď som sedela, celé telo napätím stŕplo. Zdalo sa mi, že moje vstávanie a cesta k jej stolu trvajú večnosť, v ruke držiac svoju poctivo vypracovanú prípravu. Skúšajúca jednou rukou už držiacou škatuľku cigariet mi naznačila, kde si mám sadnúť, vydala hlasný takmer vojenský povel smerom ku mne: “Spustite!” a vykročila na opačný koniec veľkej posluchárne pri odchýlené okno. Keď v miestnosti a hlavne v mojej hlave dozneli jej rázne kroky, keď si chrbtom opretá o stenu zapálila zjavne vytúženú cigaretku, pochopila som, že som na rade ja. Nebol čas na myšlienky o hanbe, o mojej smole a pod. Zhlboka som sa nadýchla, zmobilizovala všetky sily a v duchu som si povedala: ” OK, Dodka, ideš na to!”
Ak dobrá celá vytúžená cigaretka trvá 7-8 minút, približne toľko trval aj môj hlasný plynulý monológ na vytiahnutú otázku. Čím dlhšie som hovorila plynule bez jej prerušovania, tým viac rástla moja sebadôvera. Nikto v posluchárni neodolal, všetci sa pozerali na toto netradičné predstavenie, pardon, skúšanie. Keď sa profesorke cigaretka výrazne skrátila, od okna na mňa zakričala :” Dobre. Mám na vás len jednu otázku – a keď mi na ňu odpoviete jedným slovom, zapíšem vám jednotku.” Všetci stŕpli a sledovali asi viac mňa, ako jej otázku. Jednotku z matiky u nej ešte v ročníku nikto nemal! Profesorka M. si zjavne užívala silu svojich slov v našich hlavách, a po vydýchnutí cigaretového dymu von cez odchýlené okno, pokračovala sľúbenou otázkou: “Povedzte mi, čo je integrál – ale pozor – iba jedným slovom.” Víťazne si dlho poslednýkrát potiahla, a nastalo ticho, ktoré sa dalo krájať.
Možno si pamätáme, že poučka, definícia integrálu má asi 4 súvetia. “Čo chce táto ženská počuť?”- prebehlo mi hlavou. Ja som túto hru alebo lepšie povedané tento boj nemienila v tejto fáze vzdať, a keď som si v hlave bleskovo preletela moje poznámky z jej prednášok o integráloch, zrazu zo mňa vypadlo : “Plocha!” Integrál jedným slovom je plocha. Profesorka bola ešte stále, aj po zahasení cigarety, opretá vzadu pri okne, akoby si z diaľky chcela vychutnať aj záver tohto napínavého predstavenia. Povedala hlasne: “Dobre, ale ja som chcela počuť iné jedno slovo.” Ja som na to odpovedala obratom, akoby automaticky, akoby podvedome cítiac vo vzduchu blížiace sa víťazstvo: “Číslo! Integrál je číslo.” Oči prítomných sa ako na dobrom tenisovom zápase presúvali z profesorky na mňa a späť. Skúšajúca ráznym krokom vykročila od okna ku stolu, ticho v miestnosti prerušoval iba klopot jej podpätkov. Keď prechádzala popri mne, mala som dostatok odvahy aj sebavedomia pozrieť sa jej priamo do očí, a možno som videla dokonca náznak úsmevu, ktorý som u nej dovtedy nikdy nezachytila. Všetci sme čakali na jej prvé slová, či moje “slovo” ako správnu odpoveď uznáva a či sa blíži zázrak v priamom prenose. Profesorka M. akoby víťazoslávne vyhlásila: “Ako som sľúbila, píšem vám jednotku.” Cítila som nepopísateľnú hrdosť na seba, keď som s indexom v ruke prechádzala alebo snáď pár centimetrov nad podlahou prelietala posluchárňou k jej východu. 
Áno, mala som zrejme dobre napísanú písomnú časť a páčila sa jej snáď aj logika, obsah i forma mojej ústnej odpovede, spolu s mojou odvahou takúto “diaľkovú” formu skúšania ustáť. Výsledkom toho je moja historická a nezabudnuteľná jednotka z matiky v prvom semestri, na ktorú som doteraz hrdá. Vo finále to stálo na jednom slove. Za tým správnym jedným slovom bolo však množstvo hodín štúdia aj výpočtov, teórie aj praxe. A bezpochyby aj mojej vnútornej odvahy.
Často som sa v živote prichytila pri tom, že keď dlho rozprávam ja alebo niekto iný, zastaví ma myšlienka “jedným slovom“. Skús to povedať jedným slovom.
Komunikácii je venovaná jedna kapitola v mojej knihe o zvládaní konfliktov, ktorej som dala názov ” KĽÚČ OD KONFLIKTU” a vyzerá takto >>>
Som rada, že nielen mladí ľudia majú v súčasnosti dostatok teoretických poznatkov aj praktických skúseností s pomáhajúcim rozhovorom, s koučingom. Môžete ma kontaktovať TU>>>
