Studňa (príbeh)

Tento krátky príbeh hovorí o tom, ako jeden človek dlho hľadal a dlho nevedel nájsť ticho. Tak sa vybral na návštevu kláštora, že tam ticha určite bude dosť, aj pre neho. Tam on ticho určite nájde.

Na dvore kláštora človek stretol mnícha a pýta sa ho, či je tu správne – že už dlho hľadá ticho, či ho tu nájde, či tu je ticho. Mních mu neodpovedal, mlčky pokračoval svojou cestou s prázdnym vedrom ku studni po vodu. Návštevník sa bez slova pobral za ním, trpezlivo čakajúc na mníchovu odpoveď.

Keď prišli ku studni, mních pokračoval vo svojom – spustil vedro do studne a plné ho vytiahol hore. Potom mních hovorí mužovi: “Pozri sa dolu, čo tam vidíš?”

Muž sa naklonil a hovorí : “Nevidím nič ! Je to hlboko a je tam tma.”

Mních položil vedro naplnené vodou na schodík studne a sadol si vedľa neho. Po chvíli mních hovorí mužovi: “Pozri sa znovu.”

Muž sa pozrel do studne, na mnícha, opäť do studne a tam sa už zostal pozerať dlhšie. Potom hovorí mníchovi :

“Vidím sa tam! Vidím tam svoj obraz.”

Mních ukončil: “Vidíš, tak je to aj s tichom. Hladina bola nepokojná, keď tam bolo vedro. Potom sa hladina upokojila, voda sa ustálila a ty si uvidel svoj obraz. Tomuto ťa učí ticho.

V tichu môžeš objaviť samého seba, svoj reálny obraz.“

Koniec príbehu.

Láka ma doplniť aj názor svetoznámeho cestovateľa Pica Iyera:

Ticho môže byť neprekonateľným zážitkom.

Nebojme sa ticha! Už sme v tichu zazreli svoj skutočný obraz? Ak máte chuť, dajte mi vedieť…  

Ak máte chuť sa o svojom obraze alebo o vašej aktuálnej situácii porozprávať s koučom, vyberte si vhodný termín TU.

Ak máte chuť si po tichu niečo zaujímé a poučné vypočuť, nech sa páči TU.