Panna alebo orol ?

Hoďme si mincu ! Panna alebo orol ? Hlava alebo orol ? Hlava alebo znak ?   Kedy si hádžeme mincu ? Skúsili ste to už ? Viete, že hod mincou je …    … je jeden zo spôsobov rozhodovania ?

Patrím k ľuďom, ktorí s rozhodovaním nemajú probém, naopak – rozhodujem sa a rozhodujem rada. Ešte v mladosti som si myslela, že to je tak u všetkých ľudí – že predsa nikto nemôže mať problém s rozhodovaním. Až neskôr, v dospelosti a následnej dlhoročnej manažerskej praxi som pochopila, že to tak určite nie je. Aj absolvované školenia na túto tému ma uviedli do obrazu, ale hlavne praktické životné skúsnosti ma doviedli k súhlasu s výsledkami vedeckých prieskumov, že vačšina ľudí má problém s rozhodovaním, nerobia to radi, nevedia to, niektorí sa rozhodovania doslova boja.

Ako sa rozhodujeme – viac srdcom alebo rozumom ? 

Rozhodujeme sa každý den, častejšie ako si to vôbec uvedomujeme. Rozhodovanie je v našom živote nielen časté, ale aj dôležité. Múdrosť vraví : ” To, kde sme teraz, je výsledkom našich predchádzajúcich rozhodnutí. A súčasnými rozhodnutiami si tvoríme našu budúcnosť. Rozhodujeme sa bežne denne čo si obliecť, čo si dať na obed, s kým do kina … Prijímame aj zásadné rozhodnutia vo svojom živote. Rozhodnutie o operatívnych aj stategických veciach v pracovnom živote. Niekto využíva stále rovnakú metodu rozhodovania, niekto metody rozhodovania mení. A kedy používame hod mincou ? Len pri poradí, ktorý tím si vyberá stranu alebo loptu ?

Tak sa na to pozrime :

Hod je spôsob náhodnej voľby medzi dvoma možnostami. Vhodným príkladom 2 možností je minca – pri nej sú dva možné výsledky (ak opomenieme možnosť, že minca padne na svoju hranu): panna alebo orol. Tak sme si označili obe strany = obe naše možnosti. Šanca, že padne panna alebo orol je presne 50 percent. Názov možností : panna – orol, hlava – orol, hlava – znak, panna – znak = vychádzajú z minulosti platných mincí.  Dnes si už túto korunu ťažko hodíme, nosili sme ju v peňaženke my skôr narodení, jej platnosť skončila s rokom 1992. Ale dnes už nám pri hode mincou nesedí možnsť “hlava alebo orol” ani “panna alebo orol”… lebo na našich eurominciach nie je ani hlava ani orol ani panna. Namiesto panny je tam číslo, namiesto orla je tak dvojkríž.  Na európskej rovnakej strane našej jednoeurovky je číslo a na našej slovenskej strane tejto mince je zobrazený štátny znak Dvojkríž na trojvrší. Takže by bolo zrejmejšie povedať : číslo alebo kríž alebo číslo alebo znak. Keď povieme obecne hlava alebo  znak malo by to byť jasné tiež : hlava je naše číslo a znak je dvojkríž.  Hlava na mincihistoricky zobrazovala hlavu, portrét panovníka – teraz tam je číslo a označenie meny EURO.  Len pre upresnenie, tieto minca u nás platia od roku 2009 – kedy Slovensko prijalo euro.

Mincou si hádžeme vtedy, ked sa nevieme rozhodnúť :

• medzi dvoma približne rovnakými možnostami.
• o banalite, bežnej, všednej, nevýznamnej veci.

Nie preto, aby minca rozhodla za nás, ale pre ten okamih, kým je minca vo vzduchu, a my v tom okamihu vieme, v aký výsledok dúfame, očakávame, želáme si, chceme… Hod mincou nás vnútorne pohol k rozhodnutiu. Šaty modré alebo červené, kabelka .., zemiaky alebo ryža, dovolenka Malorca alebo Menorka… Keď sa rozhodneme o jednom napr. o šatách – už je nepriamo rozhodnuté aj o topánkach a kabelke. Čítala som, že v jednom divadelnom predstavení hrali 2 herečky hlavnú postavu v alternácii rovnako dobre, a hod mincou určil ktorá z nich bude hrať premiéru. Je zrejmé že použie tejto metody pri viacerých účastníkoch si vyžaduje ich súhlas o akceptácii výsledku vopred.

Ako to bežne prebieha ?  Padne hlava, zavolám mu. Padne znak, nezavolám mu. Vyhodím mincu a v tichom napätí čakám, čo si o tom myslí vesmír. Čas hodu mince je veľmi krátky, ale aj počas neho keď je minca vo vzduchu, nás podvedome vedie k rozhodnutiu, čo si viac želáme aby padlo. A padnutý znak nám to povie – nevolaj. Čakaj. Niekedy výsledok hodu nie je podľa našich predstáv a chceme ho opakovať dovtedy, kým nepotvrdí naše rozodnutie. Ale keď sme rozhodnutí, tak nehádžme mincou.

V podstate nejde o to nechať rozhodnúť náhodu alebo zistiť, čo si o tom myslí vesmír. Cieľom je čo najviac sa  priblížiť k rozhodnutiu a potom sa pozorovať, aký pocit v nás dané rozhodnutie vyvolá. V prvom okamihu – nie neskôr. Buď sme radi alebo nie – aj podľa toho vieme, pre ktorú možnosť sme sa chceli rozhodnúť. Nejde o to “povinne” rešpektovať výsledok hodu, ale hod sám bez ohľadu na jeho výsledok ma privedie k môjmu rozhodnutiu. A to je cieľom tejto metódy.

Aj o rozhodovaní bude kapitola v mojom ebooku “Ako na konflikty” – dám vám vedieť, keď bude hotový.