Našla som, čo som nehľadala… (príbeh)

19. marca sa slávi sviatok sv. Jozefa – v tento deň rada spomínam na môj skutočný príbeh, ktorý som pred pár rokmi zažila v Banskej Bystrici, v kostolíku sv. Alžbety (viď foto).Počas mojej pracovnej kariéry som mala 3-ročné manažérske vyslanie v banskobystrickom regióne. Do Banskej Bystrice som dochádzala na týždňovky, bývala som v rozkošnom byte na Huštáku. Najbližšie ku nemu bol historický kostolík, do ktorého sa vstupovalo z pešej zóny pár schodami dolu – pri jeho prvej návšteve ma to prekvapilo, lebo do chrámov sa obvykle vstupuje po schodoch hore. Je to kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici, v ktorom bývali sv. omše počas týždna zavčasu ráno o 6,00 hod., ktorých som sa príležitostne zúčastňovala.

Kostol sv. Alžbety v Banskej Bystrici (1303)

Po skončení krátkej sv.omše sa zjavne zohraná zostava prevažne stálych účastníkov modlila súbor modlitieb, z nich úplne posledná v rade bola pre mňa nová a bola k sv. Jozefovi. Chcela som sa ju naučiť nielen preto, že ja som Jozefa a môj muž Jozef, ale aj môj otec bol Jozef, švagor je Jozef,… To už bolo dosť dôvodov! ♥   

Modlitba bola dlhá, skúšala som si ju zapamätať, zapísať, ale nedarilo sa mi to k mojej spokojnosti. Nahranie na mobil pomohlo, aby som ju mala kompletnú.  A a dnes ju máme zaramovanú doma v chodbe. Poznáte ju? Tu je :

Svätý Jozef, buď nám otcom, v srdci svojom vždy milostnom.
Daj miestečka prosbám našim, ochraňuj nás časom každým.
Vypros milosť domu nášmu, stálu svornosť v dobu každú,
by sme v láske a v pokoji, Bohu vždycky verní boli.
By nás vždy čnosť zdobila, k nebu viedla každá chvíľa.
To je dnes tu prosba naša, čo sa k tebe vrúcne vznáša.
Medzi nami vždy ostávaj, vtedy bude vždy u nás raj.
Klúče domu tebe dáme, stoj pri nášho domu bráne.
Odstraňuj vždy starostlivo, čo by domu poškodilo.
Skrývaj našich milých i nás, v srdci Pána po každý čas,
nech žijeme v kraji zemskom, jak ty v dome nazaretskom. Amen.

Sviatok sv. Jozefa – je oslavovaný na počesť sv. Jozefa, ktorý je patrónom otcov, tesárov a umierajúcich. Môj otec bol Jozef, stolár. Ja sa volám Jozefa a volajú ma Dodka.

Oslava našich menín bola v dvetisícdvadsiatom roku v čase svetovej pandémie bez najbližších, bez detí, bez vnúčat, bez rodiny.  Ale určite s touto modlitbou. Bude rovnaká aj v tomto dvetisícdvadsiatomprvom roku – mimoriadnom roku sv. Jozefa, v čase ešte stále svetovej pandémie koronavírusu?