Dobrí ľudia ešte žijú ! (príbeh)

Mám rada zážitkové darčeky, viac ako spotrebné.  Tešili sme sa prvýkrát pri nájdení zážitkového darčeka pod vianočným stromčekom, tešili sme sa druhýkrát pri plánovaní termínu, trasy aj ubytovania na prvý júnový víkend, tešili sme sa z pobytu a teraz zo spomienok. A uznáte, na taký darček sa nezabúda …

Pekný zážitkový darček sme dostali na Vianoce od dcérky vysokoškoláčky, ktorá využila ponuku zľavomatu na celodenný poukaz do známeho slovenského wellness centra.

V sobotu ráno sme vyrazili na plánovanú cestu, prvá zastávka bola na Starých Horách – v prvú sobotu v mesiaci sa tam koná fatimská púť, ktorej sme sa chceli zúčastniť. Hlavné parkovisko na Starých Horách býva v tom čase plné, auto sme zaparkovali na vzdialenejšie ale voľnejšie štrkové parkovisko. Skladacie stoličky cez plece, príručnú tašku a ideme ! Jozefovi pri chôdzi pomáha palica – v aute sme mali peknú drevenú skladaciu paličku aj francúzsku barlu.  Zobral si tú prvú.

Po krásnom, duchovne aj fyzicky príjemnom sobotnom dopoludní sme sa pomaly vracali k autu. Kráčali sme za sebou po kraji cesty bez chodníka pre chodcov, za sebou som počula štrkot mužovej paličky. Bez zbytočného zdržovania sme z parkoviska odišli – priamou cestou rovno do wellness centra. Na parkovisku bolo ešte zopár áut, mladé rodinky s pobehajúcimi deťmi vetrali svoje autá pred odchodom. Z okna nášho auta som mávala veselým deťom neuvedomiac si, že sklo máme tmavé.

Celý šťastný sme aj bez navigácie dorazili priamo na parkovisko hotela a Jozefovi hneď pri vystupovaní chýbala drevená palička. Bol si istý, že ju zabudol na parkovisku na Starých Horách – nedal ju do kufra, oprel ju zboku o auto s cieľom vziať si ju do auta. Asi spadla, pri cúvaní sme ju necítili ani nevideli … K dverenej paličke mal osobitný vzťah, ale teraz vo wellness musela poslúžiť francúzska barla. Bol si istý, že cestou domov si drevenú paličku nájde na parkovisku na Starých Horách. Kde sa bral ten jeho optimizmus pri jeho pesimizme ?!?

Po sobotnom popoludňajšom wellness, klasickej slovenskej večeri a nočnou prechádzkou dedinkou sme sa už tešili na nedeľný celodenný pobyt pri termálnej vode. Krásne počasie popoludní vystriedala rýchla búrka, a príjemne zrelaxovaní sme v nedeľu večer vyrazili rovnakou cestou späť domov – z wellness na Staré Hory načerpať z prameňa vody do fliaš domov a na štrkovom parkovisku “vyzdvihnúť” našu zabudnutú drevenú paličku. Už pri odbáčaní na štrkové parkovisko na Starých Horách sme videli jeho prázdno – bez áut, aj bez našej paličky na zemi. Jozef auto zapikoval presne na to miesto, kde sme stáli v sobotu a ticho v aute sa dalo krájať. Spolu s vypnutím motora som čakala na jeho prvú reakciu sklamania. Vtom sme sa obaja naraz pozreli cez predné sklo auta do blízkej zelenej húštiny a na konári v húštine visela naša palička !Radosť bola neskrývaná ! Hneď som chcela mobilom odfotiť nájdenú potvoru na mieste nálezu, ale mobil som už mala vybytý. To nevymyslíš, to je život ! Hurá, dobrí ľudia ešte žijú ! Aj touto cestou chceme poctivým nálezcom poďakovať – že by to boli mladé rodinky z parkoviska ???

Vďaka, palička opať slúži svojmu pánovi.