Opraviť či vyhodiť?

Radšej opraviť ako vyhodiť?

Mnohí ľudia sa dnes riadia vzorcom „kúpiť, spotrebovať, vyhodiť“. Zdá sa, že opravovať veci je dnes časovo aj finančne menej výhodné. Vy ste sa rozhodli ísť proti tomuto trendu. Prečo? 

Každý domáci spotrebič či elektronika skôr či neskôr vypovedia službu. Kým kedysi ľudia v takej chvíli vyťahovali skrutkovače a neúnavne zháňali náhradné súčiastky, dnes hneď bežia do obchodu, aby pokazenú vec nahradili novou.

Poviete si, načo opravovať, keď kúpa nového produktu vyjde často lacnejšie, je to menej komplikované i časovo výhodnejšie. Výrobcovia profitujú, zákazníci „šetria“ a životné prostredie trpí.  A ešte tie kazítka…

Nájsť východisko z tohto začarovaného kruhu sa pokúšajú nielen ekológovia a komunitné iniciatívy, ale najnovšie aj niektoré vlády. Vo Švédsku majú ľudí na to, aby si opravovali pokazené veci, motivovať nižšie dane.

výhody ekonomické, ekologické, malé služby,

pojmy ako cirkulárna ekonomika a udržateľnosť

„Presvedčili sme samých seba, že veci nemusíme opravovať, lebo si vždy môžeme kúpiť nové. Naša budúcnosť to však takto nezvládne,“

S mottom „Kúp si, čo miluješ, oprav, čo si kúpil, miluj, čo si opravil“ organizuje semináre, na ktorých ľudí inšpiruje k zmene konzumného správania a zároveň podporuje prácu zručných remeselníkov a opravárov.

V generácii, ktorá si obľúbila veci na jedno použitie,

opravárske kaviarne,Cyklokuchyňa, Opravarna.cz, hodinových manželov, iFixit. com

Vyhadzovanie sa stalo pre moderných ľudí až neprirodzene prirodzeným.

Až ma desí ako hlboko máme zakorenenú myšlienku, že pokazené veci automaticky vyhadzujeme a kupujeme za ne nové náhrady.

Prenáša sa nám tento prístup aj do vzťahov? Neopravujeme – ale hneď vyhadzujeme? Neopravujeme – ale hneď vyhadzujeme a nahradzujeme novým?

Opraviť alebo ako ešte môže poslúžiť?

Opraviť, nie vyhodiť – aktívny prístup ochrany životného prostredia.

švédsko dane. vieden poukážky…

Viedenská radnica prišla so špeciálnou iniciatívou na opravu nefungujúcich či pokazených vecí prostredníctvom špeciálnych poukazov motivuje svojich obyvateľov, aby zbytočne nevyhadzovali všetko, čo má nedostatky.

Ktoré veci vo vašej domácnosti vymeniť za nové a ktoré radšej opraviť? Je jedno, či bývate v byte alebo v rodinnom dome. Každá domácnosť si vyžaduje údržbu.

V dnešnej rýchlej dobe sme si zvykli neopravovať – ale vyhadzovať.

xxxxxxxxxxxxxx

kazítko ….. kurvítko….

Niektorí výrobcovia boli usvedčení aj z toho, že používajú „kazítka“.

Dajme tomu, že napriek dôkladnému výberu sa mi vec pokazí – kedy sa už oprava neoplatí a kedy do nej ešte možno investovať?  
Tu je potrebné počítať s dvomi faktormi.

Prvým je cena práce opravára či servisu. Druhý je nahraditeľnosť dielu.

Pokiaľ súčet týchto cien je pod 3/4 ceny nového výrobku, potom sa oprava ešte oplatí.

Spravidla je opraviteľnosť podľa našich dát medzi 50 až 60 percent. Veľmi dobre opraviteľné sú mobilné telefóny, tablety či notebooky, kde sa väčšinou menia displeje.

Reportér sa spýtal manželov: “Ako to, že ste dokázali spolu vydržať 65 rokov? Žena odpovedala: ” Narodili sme sa v časoch, v ktorých keď sa niečo pokazilo, snažili sme sa to opraviť, a nie vyhodiť preč…”

Vzťahy opraviť /opravovať alebo vyhodiť/vyhadzovať?

Kde sa tomuto prístupu učíme?

Prvou školou je naša rodina. Pri pokazenej hračke ako my rodičia a starí rodičia zareagujeme?

“Nevadí, kúpime novú!”

alebo

“Poď, pozrieme sa spolu, ako sa to dá opraviť.”

Podľa údajov Európskej komisie až 70% spotrebiteľov v EU uprednostňuje opravu pred kúpou nového výrobku. Oprava je však často nemožná (nedostatok náhradných dielov, náročné konštrukcie… ) alebo ekonomicky nevýhodná (kúpa nového výrobku so zárukou môže byť rovnako drahá ako oprava starého). A tak v odpade končia i výrobky, ktoré by mohli ešte roky slúžiť a ako populácia produkujeme viac odpadu, ako je nevyhnute nutné. Preto sa čoraz silnejšie ozývajú hlasy na zmenu tohto prístupu na nový a to “právo na opravu”. Nechcem tu rozoberať legislatívne či technické kroky k jeho aplikácii, chcem ….

V Evropské unii tak v posledních letech sílí hlasy, které požadují obrat tohoto negativního trendu zavedením „práva na opravu“. První krůčkem je sada unijních nařízení, které výrobcům stanovují povinnost zajistit dostupnost náhradních dílů až po dobu deseti let po uvedení výrobku na trh. Na opravy výrobků se navíc bude muset myslet již ve fázi návrhu konstrukce, aby byly hlavní komponenty přístupné pouze s využitím základních nástrojů. Důsledkem této regulace by měl být mimo jiné rozvoj trhu po-prodejního servisu, aby opravy „rozbitých“ zařízení realizovatelné a snadno dostupné.

Má to však háček. Prozatím se „právo na opravy“ bude vztahovat pouze na vybraná zařízení, na pračky a myčky, ledničky nebo televizní obrazovky. Nejspíše potrvá roky, než se podobná legislativa začne vztahovat například na mobilní telefony, laptopy a další běžná elektrozařízení.

ssssssssssssssssssssss

Reportér sa spýtal manželov: “Ako to, že ste dokázali spolu vydržať 65 rokov? Žena odpovedala: ” Narodili sme sa v časoch, v ktorých keď sa niečo pokazilo, snažili sme sa to opraviť, a nie vyhodiť preč…”