Všetko má svoj čas… (príbeh)

Omnia cum tempore – Všetko má svoj čas = túto múdrosť sme už počuli veľakrát, veľakrát ju zaiste aj vyslovili. Možno raz aj čítali zlatom vyloženú na anjelskom strope Zlatej sály bojnického zámku …Na strope Zlatej sály zámku v Bojniciach sa nachádza 183 anjelov, každý s iným výrazom tváre. Najväčší anjel uprostred stropu drží v rukách štít s vyobrazením erbu rodiny Pálfiovcov a stuhou so životným krédom posledného šľachtického majiteľa zámku, ktoré znie „Omnia cum tempore“. Všetko má svoj čas. 

omniacumtemporei

Kedy som túto myšlienku vyslovila aj ja ? Po tejto skutočnej udalosti – posúďte sami …

Stretávku zo základnej školy organizujeme každých 10 rokov, tento rok to bola už štvrtá. Končili sme 2 triedy (9.A a 9.B). My sme boli béčkári, dobrý kolektív, výborný triedny, ja predseda triedy a organizátor stretávok. Prvú stretávku po 10. rokoch mala naša trieda sama, áčkari asi nemali. Pri organizácii druhej stretávky nás oslovili, či sa môžu pridať a stretávka bude spoločná – súhlasili sme a bolo fajn, boli aj obidvaja naši triedni učitelia. Rovnako to bolo aj pri tretej stretávke – po 30.rokoch, príjemné spomienky. V tomto roku pri prvých myšlienkach o stretávke po 40. rokoch sme opäť spolu hovorili o spoločnej stretávke – nakoniec sa áčkari rozhodli, že už ich bude asi viac a chcú si zorganizovať stretávku sami. Súhlasili sme, navzájom sme o sebe vedeli – jednu septembrovú sobotu sme mali stretávku my a druhú septembrovú sobotu áčkri.

Prečo to tak podrobne popisujem ? Lebo v týždni po našej a pred ich stretávkou zomrela triedna učitelka áčkarov. Pecka. Mala 85 rokov, ale to sme nečakali … V tom týždni bol aj jej pohreb.

Poslednej rozlúčky so zosnulým sa veľmi nerada zúčastňujem. A predsa – poslednej rozlúčky s triednou učiteľkou áčkarov sme sa s priateľkou a bývalou spolužiačkou v jednej osobe predsa len rozhodli zúčastniť. Tak akosi sme to cítili že tam máme ísť ! Učila nás myslím len prírodopis, máme na ňu dobré spomienky ako na človeka – nie iba pedagóga. Pani učiteľka nepatrila k veriacim, žilavsetko ma svoj cas, mediacia, mediator aktívny život bývalého režimu – preto nás neprekvapil jej civilný pohreb. Kedže sme mali v sobotu pred pohrebom našu stretávku, rozhodli sme sa s priateľkou zobrať pani učitelke kvietok z našej stretávky. Kvietok sme dostali všetky spolužiačky od jedného milo pozorného spolužiaka.

Keď sme vošli do veľkej rozlúčkovej miestnosti krematória, sedelo tam už niekoľko smútiacich, rakva s nebohou bola ešte otvorená. Ako pomaly kráčame s priateľkou dolu schodmi k rakve, hovorím šeptom priateľke : „Nevidím tu svätenú vodu.“ Ona reaguje, že na civilnom pohrebe asi nebýva. A zrazu mi zrak padol na poličku nenápadne stojacu vpravo vedľa rakvy, na ktorej bola mosadzná nádoba so svätenou vodou – na tomto pohrebe zjavne nepoužitá. „Vidím ju“ – šeptám kamoške s istou dávkou nadšenia. Ona na to : „Dobre, choď prvá, idem za tebou.“ Tak sme obe pani učiteľku poznačili znakom kríža svätenou vodou a odovzdali kvietok z našej stretávky. Pred rakvou sme sa pomodlili a cítili na chrbte otázniky neveľkého počtu smútiacej rodiny a bývalých kolegov učiteľov. Len čo sme si sadli do lavice, uniformovaní muži pohrebnej služby zatvorili rakvu a po slovách rozlúčky sa posúvala na kremáciu. Boli sme posledné, ktoré sa s ńou rozlúčili a zrejme jediné, ktoré ju odprevadili do večnosti znakom kríža. S priateľkou sme sa na seba pozreli – tak pre toto sme sem mali dnes prísť, stihli sme to ! Odpočinutie večné daj jej Pane !

Na posledné rozlúčky chodím veľmi, veľmi nerada aj preto, lebo po nich sa cítim vyčerpaná, smutná, skleslá, bolí ma duša. Po pohrebe učiteľky to nebolo inak – navyše sa mi v hĺbke duše ozývalo akési tajomné uspokojenie, akoby poďakovanie.

A môj skutočný príbeh ešte pokračuje…

Na druhý deň ráno som sa zobudila s tým, že tento náš zážitok by som mala zdiekonflikt, riešenie konfliktov,ľať. Pri rannej kávičke počujem v rádiu, že sa môžeme zapojiť do rannej témy „Čo sme kedy urobili na poslednú chvíľu“ – uznáte, tam som sa musela s príbehom zapojiť na facebookovej stránke rádia. A správne hádade, vyhodnotili ma ako víťaza súťaže – táto knižka je moja výhra !

To je koniec môjho skutočného príbehu. To nevymyslíš, to je život !

Omnia cum tempore – Všetko má svoj čas 

Zaujal vás článok ? Chcete vedieť medzi prvými, keď napíšem ďalší ? Rada vám dám vedieť na váš email. 

Dodka Danová
Som expert na mimosúdne riešenie sporov, certifikovaný mediátor. Baví ma pomáhať ľuďom nájsť cestu von z hádok, svárov a sporov. Je nemožné žiť bez konfliktov – je rozumné naučiť sa ich zvládať ! Som autorkou e-knihy "Na kávičke s Mediáciou". Ak vás zaujíma môj príbeh, tu je >>>
Komentáre
  • Dodka Danová 

    mediátor+autor blogu "Zvládanie konfliktov"

    "Je nemožné žiť bez konfliktov -

    je rozumné naučiť sa ich zvládať !"

    dodkadanova, mediacia, mediator, zvladanie konfliktov

  • Moja E-KNIHA ZDARMA o mediácii – klik na obrázok !

    dodkadanova, jozefa danova

  • Na FB som tu, pridajte sa !
  • Rubriky blogu :
  • Moje najnovšie články :
  • Kde nájdem mediátora ?

  • E-KNIHA ZDARMA „Na kávičke s Mediáciou „

    Poznáte Mediáciu ? Už ste o nej niečo počuli ? Spoznajte ju lepšie, pozvala som ju na kávičku ... Pridajte sa !

  • Na FB som tu, pridajte sa !
  • CItát na dnešný deň :